Novinky

Zásadné zmeny pri ochrane záujmov maloletých detí

Dňa 04.10.2022 bola schválená dôležitá zmena legislatívy, ktorá by mala prispieť k zlepšeniu ochrany najlepšieho záujmu maloletých detí v situáciách, keď sa ich rodičia rozvádzajú alebo rozchádzajú. Zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť dňa 01.01.2023.

 

Podľa Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj ako „ministerstvo“) by táto zmena mala spolu so zmenou súdnej mapy, ktorá prinesie špecializáciu sudcov na rodinnoprávnu agendu, so zapojením odborníkov a zavedením nového multidisciplinárneho prístupu v riešení súdnych konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorý sa zavádza na súdoch, byť ďalším podstatným krokom k tomu, aby systém fungoval a deti sa nestávali rukojemníkmi v už bez tak pre nich náročných situáciách.

Schválené zmeny vychádzajú najmä z existujúcich problémov v rodinnoprávnych konaniach, a to prieťahov v konaní, nedostatočnej špecializácie sudcov v rodinnoprávnej agende alebo aj nízkeho využívania novších, multidisciplinárnych prístupov.

Niektoré z dôležitých zmien týkajúcich sa Civilného mimosporového poriadku (CMP):

  1. Jeden poručenský sudca na všetky konania (§ 6a)

Jeden poručenský sudca bude na všetky typy konaní v poručenskej agende, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných rodičov, a to vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Tiež sa tento postup nepoužije, ak dôjde k vylúčeniu sudcu, sudca už nebude pôsobiť na miestne príslušnom súde alebo sudca odíde do dôchodku. Ak dôjde len dočasne (krátkodobo napríklad z dôvodu čerpania dovolenky, práceneschopnosti) k prerozdeleniu veci inému sudcovi, zákonným sudcom je ten sudca, ktorému bol pridelený prvý návrh. Pravidlá vyjadrené v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia sa nepoužijú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 a 368 CMP, v ktorom je sudca určený rozvrhom služieb. 

  1. Predĺženie lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 42)

Lehota desiatich dní určená súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa aplikačnou praxou ukázala ako príliš krátka, čo sa mohlo následne odzrkadliť na kvalite vyhotovených (zoštylizovaných) rozhodnutí. Preto bola schválená zmena lehoty z 10 dní na 15-dňovú lehotu, čím sa zároveň zohľadňuje náročnosť rozhodnutí v tejto agende a zároveň je zachovaná požiadavka na rýchlosť a pružnosť vo vybavovaní týchto vecí.

  1. Obligatórnosť pojednávania (§ 374)

V konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd na prejednanie veci už obligatórne nariaďuje pojednávanie. Už nebude možné tzv. rozhodovanie sudcu od stola bez nariadenia pojednávania. Uskutočnenie pojednávania pred nariadením výkonu rozhodnutia sa ministerstvu javilo ako efektívny spôsob riešenia vzniknutej konfliktnej situácie. Pozícia sudcu má reprezentovať vo vnímaní spoločnosti úradnú autoritu. Sudca má rôzne možnosti, vie výchovne pôsobiť na účastníkov a dohovorom ich viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutím uložených povinností. Výsledkom pojednávania môže byť tiež uloženie povinnej mediácie rodičom, či uloženie povinnosti absolvovať psychologické poradenstvo.

  1. Stanovenie lehoty na rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o jeho zamietnutí (§ 377)

Ministerstvo v záujme odstránenia stavu právnej neistoty, v ktorom sa môže dieťa v rámci jednotlivých fáz vykonávacieho konania nachádzať až do doby, kým súd nerozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, navrhlo ustanoviť šesťmesačnú lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súdy majú v tejto agende rozhodovať bez zbytočného odkladu, pretože ako taká vo všeobecnosti predpokladá osobitnú pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu. Táto lehota začína plynúť od začatia konania.

  1. Výkon rozhodnutia v prítomnosti sudcu (§ 386)

Zmena nastala aj pri výkone rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, pretože tento sa uskutoční vždy v prítomnosti sudcu. Obligatórna prítomnosť sudcu na odnímaní maloletého dieťaťa je pri takom výkone, kedy má pravidelne dochádzať k výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s tým rodičom resp. osobou, ktorý maloletého nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Rešpekt, ktorý by mala budiť osoba sudcu (funkcia), má psychologický vplyv a môže pozitívne ovplyvniť riešenie konfliktných situácií, ktoré počas odnímania nastávajú. Táto agenda sa vyňala z § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, t.j. z vybranej agendy, v ktorej na základe poverenia sudcu koná a rozhoduje v civilnom procese vyšší súdny úradník.

V praxi vyššie uvedené zmeny CMP znamenajú, že jeden sudca, ktorému vec týkajúca sa maloletého dieťaťa bola pridelená ako prvému, bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie. Lehota určená na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých bola predĺžená iba z dôvodu zachovania kvality vyhotovených (zoštylizovaných) rozhodnutí. V konaniach o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých už nie je možné tzv. rozhodovanie od stola bez nariadenia pojednávania. Keďže v konaniach o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je žiadúce, aby súdy rozhodovali bez zbytočného odkladu, v záujme odstránenia stavu právnej neistoty dieťaťa zákon stanovuje súdu šesť mesačnú lehotu na rozhodnutie. Výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas sa  uskutočňuje už vždy v prítomnosti sudcu, pretože rešpekt, ktorý by mala budiť osoba sudcu (funkcia), má psychologický vplyv a môže pozitívne ovplyvniť riešenie konfliktných situácií, ktoré počas odnímania nastávajú.

Zmeny v zákone o rodine

Veľkou zmenou je aj explicitné ukotvenie novej formy starostlivosti o dieťa, a to spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o dieťa (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). Všetky formy osobnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) sú si navzájom rovnocenné. Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti.

Navrhovaná zmena platí aj pre rodičov, tzv. nezosobášené páry, ako aj v prípade rozhodovania súdu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine určuje, ako má rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Táto úprava sa uplatní v situácií, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Z podstaty inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti vyplýva, že rodičia súhlasia, že aj výživu dieťaťa budú zabezpečovať obaja spoločne a teda súd nemá dôvod rozhodovať o výživnom, nakoľko, ak by jeden z rodičov nesúhlasil s určeným výživným, popieralo by to samotnú podstatu inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti. Fundamentálnym základom je tu vo všeobecnosti súhlas obidvoch rodičov a skutočnosť, že sa vedia bez konfliktov vzájomne bez ingerencie súdu o všetkom ohľadne ich dieťaťa dohodnúť. Z hľadiska systematiky zákona o rodine sa do § 62, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, dopĺňa nový odsek 7, v ktorom sa v tejto súvislosti s cieľom predísť výkladovým otáznikom v praxi, explicitne ustanovuje, že: „Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.“ Ide o dispozitívne ustanovenie resp. dispozitívne oprávnenie súdu.

Kontaktujte nás

Telefón a Email +421 902 580 853
hrbacikova@advokat-tn.sk

Kontaktný formulár






* Prosím, uveďte oblasť, ktorej sa Vaša správa týka (napr. založenie spoločnosti, rozvod manželstva a pod.)
** Tu nám, prosím, v krátkosti popíšte, o akú službu by ste mali záujem a čo by ste chceli konzultovať.

Súhlasím so spracovaním osobných údajov pre účely tohoto formulára.